Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Exporty do RSS

RSS 0.91 RSS 1.0 RSS 2.0 Atom 1.0

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 192
TÝŽDEŇ: 192
CELKOM: 73309

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

O Nás

Obec Nemecká leží v západnej časti Horehronského podolia. Zo severu ju chránia bralá Nízkych Tatier, južnou stranou zasahujú do Slovenského rudohoria.

Obec Nemecká v súčasnosti pozostáva z troch miestnych častí: Nemecká, Dubová a Zámostie. K spojeniu týchto pôvodne samostatných obcí došlo v druhej polovici 20. storočia.  V roku 1960 došlo k zlúčeniu Nemeckej s Dubovou a v roku 1975 sa pripojila aj obec Zámostie.

Podľa archeologických nálezov v lokalite Hradisko (rázsocha Čierneho dielu, 785,5 m n. m.) bolo územie obce osídlené už v praveku. Na tomto zalesnenom južnom výbežku Nízkych Tatier stál v stredoveku malý drevený hrádok so strážnou funkciou. Nálezy keramiky lužickej a kyjatickej kultúry a tiež niekoľko bronzových predmetov dokladajú osídlenie lokality v dobe bronzovej, najpočetnejšie nálezy pochádzajú z 15. storočia.

Stredoveké územie dnešnej Nemeckej bolo osídlené pravdepodobne už v 13. storočí. Najstarším písomným dokladom o existencii osídlenia v súčasnom chotári je zmienka o fare a farárovi v Dubovej z rokov 1332 – 1337. V zozname pápežských desiatkov sa spomína farnosť svätého Mikuláša nad Hronom (parochia s. Nicolai de iuxta Gron). V listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1424 sa medzi osadami ľupčianskeho panstva spomína Zámostie (ako Samoscia). Nemecká sa medzi obcami panstva prvýkrát uvádza až v listine kráľovnej Alžbety z roku 1441 (Nywiska Wes).
V priebehu stáročí sa všetky tri dediny aj ich obyvateľstvo rozvíjali v bezprostrednej blízkosti. Boli osadami podriadenými hradnému panstvu v Ľupči, voči ktorému boli poddaní obyvatelia zaviazaní poddanskými povinnosťami. V Nemeckej okrem poddanského obyvateľstva žilo aj šľachtické obyvateľstvo reprezentované privilegovanou zemianskou rodinou Kindernay, ktorej potomkovia žijú v obci dodnes.

Nemecká, Dubová aj Zámostie patrili v období platnosti župného členenia do tzv. horného okresu Zvolenskej stolice medzi čipkárske dediny. Početná časť ich mužského obyvateľstva sa v 18. – 20. storočí venovala čipkárstvu, teda trhovému obchodu s čipkami a ostatným textilným, galantérnym, železiarskym aj iným tovarom. Títo obchodníci dostali pomenovanie čipkári. Čipky na predaj kupovali od prvovýrobcov – baníckych žien v stredoslovenskej banskej oblasti, ostatný tovar odoberali od remeselníkov z okolitých miest a mestečiek alebo od veľkoobchodníkov s textilom. Svoj tovar tunajší čipkári nepredávali len na trhoch a jarmokoch na slovenskom území, ale takmer v celom Uhorsku. Dlhé obchodné cesty podnikali až na Balkán – do dnešného Chorvátska, Srbska, Rumunska či Bosny. Popri obchodovaní sa rodiny tunajších obyvateľov zaoberali menej výnosným poľnohospodárstvom a v menšej miere remeslami.

Všetky tri obce (spolu so susednou Ráztokou) patrili do jednej farnosti, ktorej centrum bolo a stále je v Dubovej. Tvorili ho farský kostol sv. Mikuláša, fara a k nej náležiaca cirkevná škola. Farnosť bola až na obdobie náboženských nepokojov počas šírenia reformácie a protihabsburských povstaní rímskokatolícka. Od roku 1868 až do polovice 20. storočia Nemecká, Dubová aj Zámostie administratívne podliehali jednému notariátu so sídlom v Nemeckej.

Na život a kultúru obyvateľstva malo značný vplyv spriemyselňovanie kraja už v 19. storočí. V roku 1880 sa začalo s výstavbou železničnej trate na trase Banská Bystrica – Podbrezová, ktorá urýchlila spojenie celého regiónu so svetom. Od roku 1882 pracovala v Nemeckej tehelňa a približne od začiatku 20. storočia dve vápenné pece – v Nemeckej aj v Zámostí. Od roku 1908 bola v Dubovej spustená prevádzka malej vodnej elektrárne, ktorá je funkčná aj v súčasnosti. V roku 1938 začala svoju činnosť novopostavená Štátna rafinéria minerálnych olejov v Dubovej, ktorá v 2. polovici 20. storočia pod názvom Petrochema Dubová zamestnávala značné percento obyvateľstva v obci aj širšom okolí.


SNP A NEMECKÁ

V roku 1944 sa Štátna rafinéria minerálnych olejov v Dubovej stala zdrojom neistoty, pretože sa mala stať terčom očakávaného leteckého útoku. Od jari obyvateľov znepokojovali letecké poplachy. Aj školský rok sa v dubovskej škole z bezpečnostných dôvodov skončil už 30. apríla. Rafinéria sa mala stať zásobárňou pohonných hmôt pre pripravované povstanie. Napriek tomu došlo 20. augusta 1944 krátko po 11. hodine k bombardovaniu fabriky anglo-americkými lietadlami. Rafinéria bola náletom skoro úplne zničená a ohne v nádržiach sa podarilo uhasiť až po troch dňoch. Bombardovaním bolo zničených 500 vagónov suroviny pred spracovaním a 50 vagónov suroviny určenej pre odboj. Protilietadloví delostrelci niekoľkokrát na lietadlá vystrelili, to však nemalo vážnejšie následky. O život prišli 4 robotníci a niekoľko vojakov, nakoľko bola nedeľa a v rafinérii sa nepracovalo. Terčom útoku sa nestali obývané časti okolitých obcí, niekoľko bômb však spadlo v okrajových častiach. Sčasti bola poškodená aj budova školy a farského kostola v Dubovej.

Obyvatelia obcí sa tesne pred vypuknutím povstania a aj počas neho zúčastňovali na vynášaní zásob pre partizánske skupiny na holiach (v Brusne, na Jasenských holiach a Prašivej). Obyvatelia Dubovej sa tiež podieľali na zásobovaní partizánskej skupiny Bielika a Kalinu na Latiborskej holi. Po vypuknutí SNP väčšina mužov narukovala do armády, niektorí sa zapojili do partizánskeho hnutia v horách. Počas SNP boli v dubovskej škole ubytovaní židovskí evakuanti, ktorí hľadali na povstaleckom území útočisko pred nacistickým terorom. Po potlačení povstania ušli do hôr. Koncom októbra slovenskí vojaci naložili nákladný vlak proviantom, ktorý bol uložený vo vojenskom sklade v Nemeckej-Ravni.

Odboj sa preniesol do hôr, kde začala partizánska vojna. Kontakt s partizánmi naďalej udržiavali niektorí občania, ktorí im podávali informácie o dianí v obciach i na okolí. Obyvatelia Zámostia zase pomáhali asi 30-člennej partizánskej skupine pod vedením veliteľov Votrubkova a Turbatova, ktorá mala bunkre v doline Svinárka. Počas zimy 1944 – 1945 vykonávali v blízkom okolí deštrukcie na komunikáciách partizáni z partizánskeho pluku Jána Švermu, ktorý bol utvorený z oddielov brigády A. S. Jegorova. Partizáni uskutočnili na okolí aj viacej prepadových akcií. V polovici decembra prepadli v blízkosti Nemeckej na komunikácii medzi bukovskou a ráztockou dolinou nemeckú kolónu. Pri tomto útoku zahynul nemecký dôstojník, viac nemeckých vojakov a ošetrovateľka. Partizáni autá vyrabovali a podpálili.

Koncom decembra na moste v Nemeckej partizáni prepadli nepriateľské stráže. Nemci na to reagovali prehliadkou blízkej ulice pod horou (ľudovo „cigánskej“, v súčasnosti Partizánskej ulice), z ktorej partizáni zaútočili. Pri prehliadke našli v jednej z jám na zemiaky vojenský výstroj a muníciu. Obyvateľstvo dali vysťahovať a v noci z 31. decembra do 1. januára hornú časť ulice vypálili. Boli vypálené i všetky drevené koliby a senníky mimo obce, ktoré mohli slúžiť ako úkryt či útočisko pre partizánov alebo prenasledovaných v horách. S blížiacim sa frontom sa začali nemecké jednotky pripravovať na odchod. 17. marca odviedli z Nemeckej, Dubovej i Zámostia  mužov vo veku 16 – 50 rokov. Aby okupanti spomalili postup frontu, ničili aj železničnú trať, rušili telegrafné vedenie a komunikáciu zatarasovali zoťatými stromami. Z dubovskej rafinérie odmontovali niektoré výrobné zariadenia a tesne pred odchodom, v noci na 21. marca, vyhodili do vzduchu most v Nemeckej.
Obce Nemecká, Dubová a Zámostie boli oslobodené v noci z 21. na 22. marca 1945 vojskami rumunskej armády a vojskami 2. ukrajinského frontu. Obyvateľstvo pomáhalo osloboditeľským jednotkám postaviť provizórny pontónový most cez Hron a odstraňovať spílené stromy z cesty smerom na Sv. Ondrej, aby im umožnilo ďalší postup. Postupne sa do obcí vrátili obyvatelia, ktorí sa ukryli v horách pred frontom, a aj mužovia, ktorých odvliekli Nemci.

Po potlačení SNP zahynuli aj dvaja obyvatelia Nemeckej. Prvým, ktorý pp. zahynul v plameňoch vápenky, bol Juraj Majer, murár, predseda revolučného národného výboru a člen komunistickej strany, ktorý bol zadržaný v decembri 1944. Druhým zadržaným bol Ján Slobodník, ktorý bol spravodajcom partizánov na nízkotatranskej strane doliny.
Okrem vraždenia vo vápenke sa v čase od potlačenia SNP do konca 2. svetovej vojny uskutočnili aj ďalšie tragické udalosti. Koncom novembra alebo začiatkom decembra 1944 nemeckí vojaci prepadli samotu u Halgašov nad obcou Dubová. Na samote sa ukrývali rasovo prenasledovaní židovskí občania. Pri prepade bolo zadržaných 8 Židov, ktorých po krátkom väznení okupanti zastrelili a zahrabali v Nemeckej v lokalite Studienec do krátera, ktorý zostal po bombardovaní dubovskej rafinérie. Medzi zavraždenými boli okrem iných aj Viliam Schwarcz s nevestou Helenou a jej 5-mesačným synom. Jeho manželka sa pri prepade samoty zachránila útekom do lesa.
V Nemeckej zahynul aj partizán Jozef Guba z Veľkých Uheriec, ktorý sa tu cez zimu skrýval. V posledných decembrových dňoch roku 1944, keď bola dnešná Partizánska ulica vysťahovaná a vypálená, bol zadržaný Nemcami a pri pokuse o útek usmrtený granátom.

Koncom februára 1945 bol nemeckými jednotkami prepadnutý partizánsky bunker v doline Svinárka v Zámostí. Veliteľa partizánov Turbatova a Karola Kohúta zo Zámostia pritom zabili. Viacerých obyvateľov Zámostia, ktorí boli podozriví z činnosti v partizánskej skupine alebo zo spolupráce s ňou, vzali na vyšetrovanie do Medzibrodu. Väčšine z nich sa nič nestalo, ale z vyšetrovania sa nevrátili Adam Besso, Jozef Klinčík, Jozef Kohútik, Cyril Kuracina a Emil Ivanič. Pravdepodobne boli zastrelení, pretože telo J. Kohútika sa našlo v Hrone pri Medzibrode.
Poslednou obeťou z obce bol 17-ročný Karol Pančuška z Nemeckej, ktorý sa spolu s ďalšími mladými chlapmi, ktorí neboli odvlečení, zúčastnil 21. marca 1945 odstraňovania pospiľovaných stromov z cesty smerom na Sv. Ondrej pred bukovskou dolinou. Spolu s jedným rumunským vojakom bol zasiahnutý strelou z nemeckého guľometného hniezda, ktoré bolo umiestnené v Brusne v lokalite pod Dubinkou.

Viacerí obyvatelia obcí Nemecká, Dubová a Zámostie pomáhali rasovo prenasledovaným spoluobčanom prežiť a zásobovali ich v horách potravinami. Najznámejší je prípad židovskej rodiny zo Serede, ktorú po potlačení povstania ukrývala rodina Júliusa Rusnáka v Nemeckej. Na povale nad stodolou sa až do oslobodenia ukrýval Dr. Biss, majiteľ dvoch priemyselných tovární (v Seredi a Šaštíne), s dcérou a jej dvoma deťmi.
Pomník v centre Nemeckej s motívom partizána so samopalom pripomínajúci význam Slovenského národného povstania bol odhalený v roku 1953.


ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Kategorizácia:
Územné členenie:  Okres Brezno, Banskobystrický kraj, Slovensko
Typ celku (obce):  Obec
Obvod:  Brezno
Mikroregión:  CHOPOK – JUH

Faktografické údaje:
Časti obce: Dubová, Nemecká, Zámostie
Kód obce: 508829
IČO: 00313645
DIČ:   2021169931
Počet obyvateľov:   1 850
Rozloha:   2 460ha
Prvá písomná zmienka:   v roku 1 281
Nadmorská výška:  440 m.n.m.

GPS koordináty: 48°48’48.86″N
19°24’55.94″E